Byť na svadbe ako hosť je pre svadobného fotografa niečo ako pobyt na Bali. To by mi určite dali za pravdu aj kolegovia od fachu, teda pokiaľ už vyslovene nemajú svadieb plné zuby vďaka svojej práci. Pokiaľ je to ale svadba vašich super kamošov alebo susedov, ktorí majú to srdce vám dopriať chvíľu kľudu a chcú, aby ste sa prišli skrátka len dobre zabaviť tak je to megabááájo.

Samozrejme v prvom momente som v sebe udusila pocit mierneho sklamania, že práve ja nebudem fotiť tak skvelý pár…hm, a hlodalo to vo mne čiže som ten foťák predsalen dotiahla. Rozhodla som sa poňať to síce lážo-plážo, ale zároveň aj ako možnosť vyskúšať nejaký ten nový objektív.

Požičala som si vychválenú Sigmu Art 135 mm a 80 % záberov nafotila práve týmto sklom. Bola to opäť nová skúsenosť a rozhodne by som ju časom rada zaradila do svojej fotovýbavy. Opäť mi raz trošku dorástol môj fotobiceps, ale ohromne ma to bavilo. A ešte k tomu som sa v pohode najedla, venovala novomanželom, rodine a trochu aj zábave (ale len pokiaľ mi to môj potomok dovolil). Doporúčam niečo také zaradiť každému fotografovi do svadobnej sezóny len tak pre spestrenie 😀

Je to taký malý svadobný fotopríbeh z pohľadu hosťa a kamaráta, ktorý nestihol síce uloviť všetky dôležité momenty, ale vie, že bol v jeden májový deň s tými správnymi ľuďmi na správnom mieste a užil si ho po všetkých stránkach na MAX.