Časy sa menia, ročné obdobia tiež, ľudia prichádzajú a odchádzajú, potraviny zdražujú, vlaky sú zrazu zadarmo. Málokedy už dnes človek pocíti nejakú istotu. Ak je tu však jedna, na ktorú sa už dobrých 19 rokov spolieha veľa mladých ľudí, je to tá, že každý rok v lete proste BUDE POHODA. Aspoň na tri celé dni, pod šírym nebom, na slnku či v blate, skrátka BUDE.

Tá tohtoročná, bola pre mňa prvá a hneď zrejme trochu iná než pre väčšinu. Nejaké tie festivaly som už obišla, no vždy ako návštevník, pragmaticky s kompaktom alebo mobilom v ruke (čo keď ho niekde v dave stratím). Prišla však príležitosť, ktorá sa neodmieta a my sme nechceli dlho váhať. Stať sa oficiálne na chvíľu súčasťou tohoto vychýreného slovenského hudobného festivalu, omrknúť veci z druhej (tej organizačnej hektickejšej) strany, skrátka zachytiť dianie, atmosféru, stánky, ľudí, akcie 🙂 To človek nezažije každý deň (možno ani každý rok).

Tak sme behali ako blázni s foťákmi v ruke, niekedy premyslene, inokedy nekoordinovane z jednej strany obrovskeho areálu na druhú, cvakali, slnili sa, mrzli, jedli skvelé veci, stretli fajn ľudí a zase fotili a naťahovali fotky a upravovali fotky a nabíjali baterky v Press Centre, čistili karty. A síce po 3 týždňoch no predsa (verím, že mnohý ešte z festivalového zážitku nevychladli) prinášame taký malý výcucReport toho, čo sa na Pohode za 3 dni dialo (skôr mimo hlavný line up) našimi očami.

Tak snáď sa vidíme zas o rok. A hádam aj pod pódiom 🙂

Lucia