Po tom, čo som dnes ráno zhliadla Aftermovie Pohody 2018, z ktorého mi behali zimomriavky po celom tele, srdce mi natešene pišťalo a úplne ma to rozrevalo (PMS je síce zradný, ale tentokrát to asi bolo fakt od dojatia a spomienok)  som si povedala, že je najvyšší čas dať dokopy pár fotiek z tohtoročných zážitkov a pripomenúť si tie letné chvíle znova!

Sú to už štyri roky, čo som navštívila Pohodu prvýkrát, bol to skvelý zážitok a totálne ma opantal. Síce som si niesla so sebou foťák, ale aj šesťmesačné bruško a povedzme si narovinu, je to trošku obmedzujúce, hlavne v prípade malinko ostrejšieho pracovného nasadenia.

Keď som tento rok nesmelo napísala jednému z šikovných organizátorov, či si na nás ešte pamätá a či je tu šanca fotiť, všetko klaplo a obe strany boli potešené. A to som sa o 3 dni na to, dozvedela, že na festivale vystúpi Jamie Cullum. Viem, mnohým z vás toto meno nič nehovorí (aj keď po tomto ročníku o tom pochybujem). Pre mňa bol Jamie ikona pohody, relaxu a dokonalej hudby od mojej maturity. Už to ani nechcem počítať, je to veľa rokov, ale poznám jeho tvorbu naspamäť, vlastním všetky vydané CD-čka (haha, áno dnes si to už nemám ani kde pustiť…ale pre ten pocit) a pár rokov dozadu sme sa prebehli na jeho koncert aj do Drážďan. Tento rok to bolo tretíkrát, čo som mala tú česť stáť na jeho koncerte pod pódiom. Akúrát, že na mieste, kde by som neverila, že sa raz dostanem! Stála som v daždi s foťákom priamo pod pódiom v PITe a neverila som, že sa toto fakt deje. Fotím si svojho hudobného kráľa. Pohodička Pohoda.

Okrem tohto intenzívneho zážitku sa nám ale Pohoda opäť raz postarala o kvalitne akciou, stretnutiami, koncertami nabité tri dni. A ja musím len skonštatovať, že tej budúcej sa zúčastním aj keby traktory padali. A jednoznačne opäť s mojim naj kamošom foťákom (a samozrejme mojim drahým pánom manželom), pretože si to vôbec ale vôbec neviem predstaviť nemať na takomto mieste v ruke foťák. Pohoda je jedinečná, je plná farieb, pohybu, úsmevov, objatí, šialených účesov, zvláštnych fashion trendov. Je to skrátka taká prehliadka divnosti, ktorú keby som nemohla fotiť tak potom doma plačem ešte mesiac. No vážne. A ako bonus to jedlo…. Ani to nejdem písať, lebo to je na samostatný článok a uslintám si klávesnicu. Choďte to radšej skúsiť a zažiť!